31. 7. 2016

Maxime Jacquet vletel do sveta dizajnu ako úkaz – v tom najlepšom zmysle slova. Je natoľko nekonvenčný, že ho zahraničná tlač označila za „zlého chlapca dizajnu“. Belgičan žijúci v Spojených štátoch má vo veku necelých tridsať rokov za sebou množstvo lukratívnych projektov. A je skutočným majstrom eklekticizmu. O jeho schopnosti vkročiť bez obáv do neprebádaných končín dizajnu a pohrať sa aj s extravagantnými kombináciami svedčí dom Mid Century Palm Springs, ktorý môžete navštíviť spolu s nami.

Dom bol postavený ešte v zlatej ére 60. rokov, o dve dekády však prešiel čiastočnou rekonštrukciou. Projekt bol podľa slov dizajnéra veľkou výzvou, keďže na dokončenie mal len osem týždňov. Majitelia, pochádzajúci z Londýna, podnikajú v hudobnom priemysle a podobne ako Maxim sa do Los Angeles presťahovali kvôli práci. V ich predstavách mal byť nový domov vyjadrením mestského životného štýlu, preto dizajnér poňal interiér ako spojenie ducha ich milovanej britskej metropoly a retro dizajnu z polovice minulého storočia. Keďže vlastníci sú umelcami, celý dom má výrazne „happeningový“ charakter, ktorý sa postará o zážitok už vo vstupnej hale. Interiérom sa prelínajú rozličné textúry, farby, prvky spadajúce do rozličných období i futuristické akcenty, ktoré reprezentuje napríklad metalická pohovka uprostred obývacej izby. Dizajnér prejavuje svoj zmysel pre experiment i cit pre vyváženie dominantných a základných prvkov, ale aj schopnosť vniesť do interiéru oživenie zo sveta vysokej módy. Pritom vôbec nevyštudoval dizajn. Narodil sa v Belgicku a hneď po strednej škole začal pracovať pre niekoľkých znalcov umenia. Takto sa zoznámil s históriou nábytku i s procesom umeleckého reštaurovania historických kúskov. Keď sa presťahoval do Spojených štátov, začal zariaďovať interiéry popredných spoločností, výrazne však na seba upozornil vďaka interiéru jachty renomovaného francúzskeho módneho magnáta, po ktorom nasledovali ďalšie rezidenčné projekty slávnych hviezd, napríklad pre dídžeja Davida Guettu. Jeho práce boli uverejnené v popredných magazínoch o bývaní, stal sa dokonca najmladším porotcom dizajnérskej súťaže A&D Trophy Awards Asia Pacific a organizácia La Cienega Design Quartier ho vyhlásila za jedného z najvplyvnejších dizajnérov Ameriky. A ako vlastne Maxime Jacquet pracuje? Kým vlastne je?

   

Keď si „na mušku“ vezmeme napríklad obývačku v dome Mid Century Palm Springs, nájdeme v nej striebornú pohovku Togo vedľa kamenného obkladu kozuba, skleného stolíka či kožušinového koberca. Spolu pritom vytvárajú harmonický celok. Existuje vôbec nejaký recept alebo pravidlo, ako zakomponovať výrazné kúsky do prostredia plného rozličných prvkov bez toho, aby interiér nepôsobil prekombinovane?

Myslím si, že namiesto pravidiel musíte nasledovať svoj zmysel pre rovnováhu. Keď zvažujem použitie výrazných kúskov, snažím sa odhadnúť dôležitosť jednotlivých vecí v rámci danej miestnosti. V tomto prípade je sofa hlavným akcentom. V každej izbe tohto domu som sa snažil vytvoriť odlišný dizajnový zážitok, určitú vlastnú charakteristickú atmosféru – za jednotlivými priestormi sa ukrýva úplne iný príbeh, či už ide o halu, obývačku, jedáleň, kuchyňu, alebo spálne. Je to predovšetkým mix prvkov, období a štýlov navrhnutý tak, aby vám pri vstupe do každej miestnosti vyrazil dych.

    

Stali ste sa „zlým chlapcom dizajnu“. Ako vnímate svoju prezývku?

To je vcelku vtipná otázka. Verím, že ma tak nazývajú právom. Je pravda, že k práci zrejme pristupujem eklektickejšie než mnoho iných dizajnérov. Nemám však strach z kreativity, nebojím sa vytvárať interiéry, ktoré sú z hľadiska atraktívnosti posunuté o čosi ďalej. Pre toto odvetvie som stále mladý, takže je vlastne pocta, že som sa stal akýmsi nespratníkom.

 

Napriek svojmu mladému veku ste sa prepracovali k top klientele a stali ste sa vo svete dizajnu veľmi známym. Ako môže taký mladý človek uniesť toľko zodpovednosti a slávy?

Stálo ma veľa úsilia dostať sa tam, kde som dnes, ale neskrýva sa za tým žiadne tajomstvo úspechu. Kľúčom k tomu, aby ste obstáli, sú tvrdá práca a vášeň pre všetko, čo robíte. Mojou prioritou je vždy klient, on je mojou celebritou. Vždy sa snažím urobiť všetko pre to, aby som pochopil, čo hľadá, a vytvoril preňho to najlepšie, čo môžem. 

 

Nestáva sa vám, že vás skúsenejší dizajnéri kritizujú? 

Som presvedčený, že mnohí z nich sa na mňa pozerajú cez prsty, ale veľmi to neriešim. Celý život vás niekto posudzuje a ja nemám chuť strácať čas prílišným zaoberaním sa podobnými vecami.

 

Cítite sa byť hviezdou?

Myslím si, že ak sa tak niekedy cítim, skôr to súvisí najmä s mojou prácou. Čo sa mojej osoby týka, zostávam jednoducho samým sebou.

 

Ako by ste charakterizovali svoj štýl?

V podstate nemám len jeden, mám viacero štýlov. Je pravdou, že časom sa váš štýl vyvíja, mení sa, ale ja som v prvom rade dizajnérom, ktorý šije klientovi sen na mieru. 

   

Vaše projekty sú plné eklektickej atmosféry, kontrastných farieb, kombinácií nečakaných kúskov – človek tu môže stále niečo objaviť. Postupujete podľa nejakých vlastných princípov alebo pracujete skôr intuitívne?

Určite ma v mnohých ohľadoch vedie intuícia. Keď však vstupujem do projektu, začínam ho s tým istým zámerom – snažím sa vyrozprávať príbeh. Je to, ako keď čítate knihu. Každý príbeh potrebuje začiatok a koniec...

 

Čo s vecami, s ktorými do projektu vstupujú vaši klienti, napríklad s ich milovanými kúskami, umeleckými dielami, starým nábytkom či vlastnými dekoráciami?

Základom je vždy počúvať klienta, pozorne sledovať, na čom mu záleží. To je moje pravidlo číslo jeden. Ak nepochopíte klienta, nemôžete preňho nič vytvoriť. 

       

Dávajú vám klienti veľa slobody?

To závisí od konkrétneho klienta. Samozrejme, niektorí z nich vám nechajú otvorené pole, aby ste mohli tvoriť, ale každý projekt je úplne iný. Vo všeobecnosti však milujem výzvy, nebojím sa ísť do projektov, ktoré sú zložité.

      

S akými materiálmi najradšej pracujete?

K mojím obľúbeným patrí zamat, ale takisto milujem surové materiály, ako je kov.

 

Máte nejakú obľúbenú farebnú schému?

Áno, farbu budúcnosti.

      

Snažíte sa sledovať aktuálne trendy? 

V podstate nie som nijakým veľkým fanúšikom svetových trendov. Ak čítam magazíny, tak skôr tie o móde. Myslím si, že v nich možno načerpať oveľa viac inšpirácie než v časopisoch o bývaní. V súčasnosti je skôr trendom byť samým sebou a platí to aj v prípade zariaďovania vlastného domova. Aj takto môžete vyjadriť, kým vlastne ste.

  

V aktuálnom vydaní nášho magazínu sa zaoberáme aj témou septembrového vydania veľtrhu Maison & Objet v Paríži – Precious, ktorá približuje, čo je pre ľudí vzácne. Čo má pre vás osobne najväčšiu hodnotu?

Myslím si, že cenné je to, čo si ponechávate vo svojom vnútri a chránite si to ako súkromný poklad. Môže to byť pokojne aj niečo, čo je jedinečné a hodnotné iba pre vás samotných.

 

V mnohých ohľadoch ma v rámci projektov vedie intuícia. Každý projekt však začínam s tým istým zámerom –snažím sa vyrozprávať príbeh. Je to, ako keď čítate knihu. Každý príbeh potrebuje začiatok a koniec...

 

Čo je podľa vás najväčším luxusom dnešných dní?

Pre mňa slovo luxus značí diverzitu.

  

Dozvedeli sme sa, že k dizajnu rád pristupujete s ekologickým náhľadom. To je veľmi zaujímavé. Ako dokážete spojiť princípy luxusu a environmentálne aspekty?

Robím to, lebo som presvedčený, že v našom storočí je to nutnosť. Navyše, rád používam látky, ktoré sú ekologické a neškodné voči zdraviu človeka. Takisto často skúšam prírodné prvky, ako napríklad recyklované drevo či kameň. Nielenže je veľmi kreatívne pracovať s takýmito materiálmi, je to zároveň dobré pre naše životné prostredie.

 

Narodili ste sa v Belgicku. Prečo ste sa rozhodli presťahovať do Spojených štátov?

Pretože to bol jednoducho môj osud. Keď cítite, že niečo musíte urobiť, jednoducho to urobte. To je dôvod, prečo som odišiel do Los Angeles.

 

Väčšinu svojho života vás formovala európska kultúra, teraz pre zmenu žijete v úplne inej krajine na opačnom konci sveta. Snažíte sa v rámci svojej práce zostať verný svojim koreňom?

Na svoj pôvod som hrdý, ale zároveň sa usilujem premýšľať globálne, a preto rád objavujem nové kultúry a tradície. Pre umelca je požehnaním, ak môže byť z času na čas vystavený novej kultúre.

 

Cítite, že by v Európe a v Spojených štátoch pristupovali k dizajnu rozdielne?

Vládne tu predovšetkým odlišný spôsob života. A, samozrejme, miesto, kde pracujete, vo veľkej miere ovplyvňuje spôsob, akým vnímate dizajn.

    

Vynikajú európski a americkí tvorcovia nejakými špecifickými kvalitami?

Myslím si, že v oboch kultúrach je to veľmi podobné, odlišnosti sú skôr záležitosťou určitého obdobia. Napríklad, v Spojených štátoch vzniklo veľa skvelých budov v 50. rokoch minulého storočia.

 

„Jedinou vecou, ktorú chcem dosiahnuť, je zmeniť históriu.“ Takto znie jeden z vašich výrokov. To je poriadna výzva. Ako ste to mysleli?

Mojím cieľom je stať sa nesmrteľným. Chcel by som si vytvoriť meno, na ktoré by sa mohli odvolávať ešte aj moje deti. To je ten spôsob, akým chcem prepísať históriu.

 

Môžete nám priblížiť svoju spoluprácu s klientom? Aké informácie sú pre vás kľúčové?

Zakaždým sa snažím zistiť, čo im vyčaruje úsmev na tvári, keď po prvýkrát vstúpia do svojho nového domu. Vtedy sa každý na chvíľku stáva dieťaťom, ktoré vojde do cukrárne.

 

Ako často spolu riešite projekt?

Trávime spoločne toľko času, koľko len potrebujú na to, aby mi začali plne dôverovať.

  

 

Čo je pre vás najväčšou výzvou v prípade rezidenčných projektov?

Myslím si, že je to schopnosť navrhnúť niečo pre klienta, ale vlastnými očami a s vlastným vkladom. Nikdy nesmiete zabudnúť, že je to jeho dom. V prvom rade robíte radosť klientovi, a nie sebe.

 

V každom projekte sa snažíte zachytiť osobnosť a záľuby klientov. Napriek tomu, má vaša práca nejaké špecifické črty, ktoré sa prelínajú vo všetkých realizáciách?

Snažím sa o to, aby to tak nebolo. Iste, každý dizajnér zanecháva určitý rukopis, ale konkrétne projekty sa vždy odlišujú. Rád napríklad prenášam rozličné prvky z jedného projektu do druhého. Človeka to neustále podnecuje k novým veciam.

 

Text: Anna Salvová
Foto: Maxime Jacquet Design/www.maximejacquetdesign.com